Keď som mala asi tak deväť rokov, moja mama dostala peňažnú poukážku na nákup kníh v hodnote 500 korún. Možnože trocha zveličujem, keď poviem, že to bolo strašne dávno, ale všetci vieme, aké sú ženy háklivé na vek... Jednoducho, v tých časoch bolo 500 korún celkom dosť. Naša rodina bola z tých chudobnejších, takže knihy sme dostávali len výnimočne (napríklad keď sa zistilo, že oco je vášnivý hubár, bola vyvinutá nadpriemerná aktivita vo veci zháňania encyklopédie jedlých húb...), inak sme boli s bratom celkom spokojní so zbierkou kníh zdedených po rodičoch. Ale v ten deň nás mamka vzala všetkých - vrátane oca - na nákup do jedného z najväčších kníhkupectiev v meste (ktoré bolo menšie ako náš byt), aby si každý vybral nejakú knihu. Je možné, že to bol deň detí, ale žiaľ, nemám hlavu na dátumy...